Lafleur patril k najvýznamnejším postavám histórie NHL. Pri príležitosti
100. výročia vzniku súťaže ho v roku 2017 zvolili medzi 100 najlepších
hráčov v histórii profiligy. V roku 1988 ho uviedli do hokejovej Siene
slávy.
Jeho kariéra bola spätá najmä s Montrealom, ktorý si ho vybral v roku
1971 ako celkovú jednotku draftu. S Canadiens päťkrát vybojoval
Stanleyho pohár, trikrát získal Art Ross Trophy pre najproduktívnejšieho
hráča základnej časti a dvakrát Hart Trophy pre najužitočnejšieho hráča
celej súťaže. Získal aj Conn Smythe Trophy pre najužitočnejšieho hráča
play off a trikrát bol hráčmi zvolený za najužitočnejšieho hráča
základnej časti (Ted Lindsay Award). S kanadskou reprezentáciou
triumfoval na Kanadskom pohári 1976.
Kariéru prvýkrát ukončil v roku 1985, no o tri roky neskôr sa vrátil a
odohral jednu sezónu za New York Rangers a dve vo farbách Quebec
Nordiques. Celkovo odohral v NHL 1254 zápasov základnej časti, v ktorých
strelil 618 gólov a pripísal si 769 asistencií a 1487 bodov. V play off
mal bilanciu 128 duelov a 134 bodov (58+76).
Rakovinu mu prvýkrát diagnostikovali v roku 2019 a lekári mu následne
odstránili pľúcny lalok a lymfatické uzliny. Zo zhubnej choroby sa však
nedokázal úplne vyliečiť, v októbri 2020 sa mu vrátila. "Je to veľká rana, ale v boji budem naďalej pokračovať s odvahou a rozvahou," citoval vtedy Lafleura web nhl.com. Podstúpil aj operáciu srdca, pri ktorej mu zaviedli bypass.